Niečo cítim.
Niečo konkrétne a zároveň abstraktné
Ale bojím sa priradiť meno
Aby som nemyslela,
Že je niečo
čo vlastne nie je.
Nechcem riskovať sklamanie.
A pritom stále domýšľam budúcnosť
I keď neviem ako dopadne.
Tak mierny strach ma zviera.
Bojím sa ľudí a odmietnutia
A neviem už kedy je čo realita a kedy výmysel,
Zrodený z čistého domýšľania.
Tak radšej by som mala nechať
Plávať loď s kurzom života
Nestarať sa o to, čo má byť
A snáď sa na mňa usmeje
Šťastena.
Možno teraz a možno inokedy.
Nikdy není pozdě :-)
13.03.2021 23:11:25 | Jaruška
Možno teraz a možno inokedy
ale čo keď čakať na ňu sa nevyplatí,
čo keď tou šťastenou si ty? :)
29.08.2020 20:29:06 | Dávid