Mama

 

Obrovská hruda, ktorá tlačí v hrdi

a tiahne sánku smerom na dol

vidím to často keď sledujem správanie ľudí

ale cítiť to je akoby som tvrdo na zadok spadol

a nevedel vstať späť na nohy

to cítim keď si spomeniem že som mohol pomôcť viac

nechcem, nie nechcem vidieť nado mnou tie parohy...

Sú ťažšie ako vyzerajú a pritom chcem len povedať - mrzí ma toho veľa, a zas

zas len hľadím ako tvoja úžasná povaha žiari rovnako v tme ako v časoch krás

si stále najkrajšia žena v mojom zivote,

žena čo jej krása sa nedá opísať presnejšie

pretože si pre mňa viac ako ti vravím

a chcem ti to hovoriť častejšie...

 

Niekedy stojím pred rozhodnutím sklamať priateľov a zostať doma

alebo odísť s nimi lebo tiež sú pre mňa veľa, a nie vždy pochopia čo mám doma

ale nech som kdekoľvek,

 v mojom srdci si stále mama

pretože doma ťa vidím smiať a keď chceš plakať máš ľudí okolo seba a mňa medzi nimi

lebo vždy tu budem pre teba, aj keď sa odsťahujem niekam preč

keď budeš niečo potrebovať už chcem stáť za tebou medzi prvými

 

A áno, robím chyby

chyby mi ale nezabránia mať ťa rád a preto skladám túto reč

ďakujem ti za všetko čo si pre mňa spravila a že dvadsaťpäť rokov pri mne stále stojíš

chcem spraviť krok a vedieť čo je to byť samostatný, chcem ti dať veľa lebo si to zaslúžiš

viem, že ma máš rada, dala by si život za milovaných

a chápem, ja chápem že sa o mňa bojíš

tiež ťa milujem a dám si obrovský pozor na môj zázrak, nech si neublížiš

mami, si pre mňa všetkým, vydržala si a za to ďakujem

aj keď nájdem svoju princeznú, ty budeš kráľovná, budem pri tebe stáť a to pred všetkými sľubujem

 

 

Jedna z prvých básní. Od jej napísania som v nej nezmenil jediné slovo až na vek.. ten sa každý rok navyšuje. Z knihy "Bez sĺz by duša nemala dúhu".