Sklovitá láska

Slzy stekajú mi po tvári
Spomienky ma bolia
Skrytí jak mladí v horárni
Ako ihla v kope hnoja

Pamäť dávna ktorá v hlave bledne
Ako časom tváre všetkých mŕtvych
Čítanie jej zašlých strán je biedne
Čím viac čítam tým som viacej blbý

Nerozumiem, prečo obeť moja
Mala šťastie, hoci nemá dnes
Väčšiu mala, aj keď nie je chorá
Keďže zlámal som jej malý väz

Viac krajín prešla, no nie pri mne
Každý deň má to trápilo, chýbala
Pri nej život, ako ked si kychnem
Plný zdravia, jak z letáku príbala

Rád jej zvesím kabát s ramien
Deti odveziem sám na krúžky
Vidim ju, mám v srdci plameň
Každý obed mi brucho labúži

Ona v kuchyni značí chuť výbornú
Nič nepokazí, no u každého je iná
Vloží sa do jedla sťa život prírodu
V ňom ona patrí jak k žene vagína

Prešiel čas, dlho som ťa nevidel
Blížia sa sviatky, bojím sa o teba
Cítim sa hlúpo ako chorý premiér
Hádam som ti zle nič nepovedal

Keď je myseľ plná, je na príťaž
Nedá sa robiť veľa veci vieš ty
Musia prísť zbrane i keď krivaš
Ak sú slabé, pomôžu ti miestni

Miestni poradili kde ťa nájdem
Stalo sa, opäť sme spolu radi
Ľúbim teba aj keď tu je hárem
Využívame sa v sebe ako hadi

Musíme si povedať dosť toho s polu
Prečo na sebe máš toľko divných vecí
A prečo keď ťa voláme dlho k stolu
Neotvoriš sa, aj keď skúšame to všetci

Keď píšem, pri srdci má pichlo
Iba slzy samé zo mňa idú preč
Zastavujem ich, no letia rýchlo
Preto si na cibuľu beriem meč...

Otvorila si sa mi a ja mám radosť
Bolia ma ruky oči a aj celé telo
Si chutná a robíš atmosféru zadosť
Že to bez slov postačí mi vrelo