KUFOR

Otvorím kufor,
z ktorého sa
krôčik po krôčku
vyparí naša
vôňa.

Srdce mi zastoná,
telom prejdu mrazy
ako všetky tie razy,
čo som ti patrila.

Zelený opar
vyzývavo zahaľuje mesto.
Nie je to pritom
žiadne veľké gesto
pustiť moju dušu
z tvojich
spár.

Zatvorím kufor.
Zatlačím ho
do najdiaľnejších kútov
všetkých tých metafor
každého z našich
svetov.

A raz a navždy
Ti zbohom
dám.