Po kvapkách...

Vsakuješ do mňa po kvapkách
postupne každú bunku plníš,
stávaš sa kyslíkom, čo vdychujem,
mojimi žilami stále viac prúdiš.

Kradneš mi denne tisíc myšlienok,
sem a tam mojou mysľou blúdiš,
zaspávam ponorená do teba,
a do spoločných rán ma budíš.

Otváram ti postupne všetky dvere,
pustím ťa, kam iní nikdy nevstúpia,
smieš odomknúť každú zámku,
len ty budeš poznať moje zákutia.

Pre teba znovu stúpam na ľad,
že nebude tenký dúfam tajne,
nech neocitnem sa pod hladinou,
alebo, ešte horšie, úplne na dne...