Kvietok

Už nie som sám v páchnucom meste,
už nebojím sa pádu z výšky,
neostanem stáť na polceste,
nemám dušu líšky.

Do ľudskej prázdnoty,
za zvuku ligotavých lyžíc, mís a pohárov,
do kráľovstva biedy vchádzaš ty
skvost malých v herbárov.

Malý kvietok čisté umenie
nad priepasťou vyklenutý korení
v milujúcich rukách speje k premene
a tá krása stúpa do našich dní.