Noc a jej biele miesta

Vlastných myšlienok dotýkam sa,
ako niekoho, s kým sedíš
v kine minútu pred polnocou.

Pod prstami struna sa rozzvučala
znie sladko, presladko
napätá do prasknutia.

Rovnako sa chveje tvoje telo.
Večer nás spája svojím chladom
po pamäti hľadám tvoje biele miesta,

na ktorých svietia kvapky,
ako chladná voda
v orosenom džbáne.

Potom, keď svitá
hľadám tie biele miesta,
akoby ich nikdy nebolo.