Zalievaš kvety
vriacou vodou
a čuduješ sa
že život plačú
rýchlejšie
už sa ti neprinesiem
sme rýchlejší
než smrť
ktorá sa teší
že nás nerozdelila
ešte aj na ňu žiarliš
pretože za ňou nakoniec
ide každý
nie
už ani neplačeme
no ksicht maš opuchnutý
ako starý alkoholik
ktorý o tom nevie
sme v cieli
štartovacích pištolí
strieľajúcich do anjelov
chlebom
kamene už opadali
z náručí
pretože už sa nemusíme
už sme noc
a nemodlíme sa k ránu
aj keď pri dávení ružovej
kľačíme
už som vstal aspoň dnes
a už mi nechýbaš
načo mi budeš mŕtva