Viem

Viem

Viem..., Viem..., Viem...

Že slnko ráno vstáva,
aby zlato rozlialo ti do vlasov,
že rosa v tráve prebudená dáva,
živú vodu do klasov.

Viem... Viem... Viem...

Že vtáci ráno spievajú,
ódy na krásu, čo v tebe odkrývam,
že kvety hlavy k tebe skláňajú,
v tichosti snívajú, keď sa ťa dotýkam.

Vtedy, keď sa slnko dotkne tvojej tváre,
zrazu zabudnem na všetko, čo zlé bolo,
všetky tie búrky, všetky chmáre,
rozplynú sa v svetle, čo pre nás žiari naokolo.

Viem… viem… viem…

Že nebo má dnes krásnu modrú,
že tvoje oči zrkadlia sa v ňom,
a, keď sa o mňa oprú
viem, že šťastie sa meria úsmevom.

Viem… viem… viem…

Že kvety vo váze ti chvália krásu,
že v tebe láska býva,
že v srdci rieky spievajú pieseň hlasnú,
že v tvojich snoch ja prebývam.

... Vtedy...

Znamenie ohňa, v tvojich očiach horí,
tvoje teplo, cítim v tej chvíli,
plameň vášne, sa v nás tvorí,
keď naše pery, sa spojili.

Srdce mi bije, ako splašený kôň,
prišla tá chvíľa,
strácam sa v tebe, každým dňom,
bola si zrazu, moja milá.

Viem… Viem… Ja Viem…