Prstami kreslím

Prstami kreslím

Drahá, dnes sa s ránom rozjasním,
lebo ti píšem z ohnivým perom jasným.
Srdce mi bije v rytme vášnivého sna,
inšpiruje ma len tvoja krása nekonečná.

Prstami píšem, ti milá, sonet,
dnes chcem byť tvoj poet.
Každá čiarka, každý dotyk, tejto vety
je láska písaná na tvojej pleti.

Je jemný vánok, čo ti vlasy hladí,
je mesačný svit, čo tvoj pohľad zradí,
len to, že v ňom planie vášeň hlboká,
jak hora vysoká, jak rieka široká.

Ach, jemný vánok, čo ti vlasy hladí, ó, áno!
Ako šepot anjelov, čo v raji spriadajú ráno!
Ó, nech ten vánok vie, ako veľmi ťa chcem,
ako v každom jeho závanu nový zmysel počujem.

Nech prenesie ti bozky, ktoré do ústam vkladáme
a prezradí ti tajomstvá, čo v duši tkáme!
Duša pravdu, len pravdu prezradí
a slnko všetky farby striebrom doladí.

Jeho lúče sú svedkom, keď na teba sa dívam,
v každej tvojej bunke prebývam.
Ó, nech ten svit odhalí, nech odkrýva,
lásku, nehu, silu, ktorá mi srdce dobýva.

Ty si melódia známa, čo sa mi do krvi vplietla,
ty si kvetina najkrajšia, čo mi dušu spletala.
Vidím tvoje líca žiariť v tom slnka mocnom jase,
cítim, že život má zmysel, že som v správnom čase.

Chcem cítiť tvoju vôňu na vankúši každú noc,
chcem počuť radosť, keď potrebujem pomoc.
Vôňu ruží a vanilky, vôňu tepla, a nádeje,
vôňu tvojich vlasov, čo mi srdce zaveje.

Nech je tá vôňa moja uspávanka nežná,
nech mi pripomína, že ty si tá moja kňažná!
Tvoje slnko preniká cez mraky,
tvoja láska dokáže zázraky.

Tvoja vôňa na vankúši, tvoja radosť v hlase,
sú diamanty, čo v mojom srdci trblietajú sa zase.
Ty si môj vankúš, na ktorom sa moja duša ukladá,
ty si moja radosť, ktorá ma znova a znova hľadá.