Ako pramienok vlasov

Ako pramienok vlasov

Ach, pramienok vlasov, jemný a zlatistý,
ako lúč slnka, v tme neistý!
Si mostom krehkým, pre dva svety,
si scenár spájajúci lásky námety.

Ako pavučina, spletená s opatrnosťou,
chráni sny, s nekonečnou oddanosťou.
V každom vlákne, počujem ozvenu hlasov,
stratia sa v spleti krásnych vlasov.

Pramienok vlasov, spomienok je plný,
večernými dotykmi, hviezdami zasnený,
obrazy, jasné, plné smiechu a radosti,
nekonečné večery spoločnej blaženosti.

Cítim tvoje teplo, tvoj dych, tvoj hlas,
prosím, nech už sa stretneme zas!
Pamätám si tvoj hlas, čistý a zvonivý,
ten smiech, čo každú bolesť premenil na liečivý.

Tvoja oddanosť, to je tá sila, čo ma chráni,
pred búrkami sveta, pred všetkým, čo mi bráni.
Spomienky krásne, šepot slastných chvíľ,
v mojom srdci búri tisíce divých síl!

Si môj štít, môj meč, môj anjel strážny zhora,
láska moja nekonečná, moja večná pokora.
Tak nech sa tá pavučina snov stále spletá,
nech nás chráni, nežne objíma, nech lieta.

A v tvojej pavučine vlasov, moja milovaná,
budem sa strácať znova a znova, bez prestania.
Lebo tam je môj domov, tam je moja radosť,
v tvojej láske nekonečnej, mám už iba sladkosť!