Ozvena srdca

Ozvena srdca

Hory sa týčia k nebesám, slnko ich zláti zhora,
ja kráčam cestou známou, kde ma volá hora.
Lístie v stromoch šepoce, potoky spievajú,
vánky chladia, v korunách povievajú.

Prejdem lúkou, kde sme sa stretli prvý raz,
zvon v diaľke, znel v ten májový čas.
Deň bol šťastný, plný radosti,
odvtedy nosím v sebe sladké drobnosti.

Ozvena hory, vo mne večne žije,
v jej objatí je teplo, keď srdce silno bije.
Vznáša sa k oblohe, bezstarostne a smelo,
v tej ozvene lásky, občas i zahrmelo.

Prešli roky, život nám plynie,
láska, ako maják silný, svetlo nikdy neminie.
Prešli roky, áno, prešli, láska moja jediná,
život letí, ako šíp, no my sme stále rodina!

V tvojich očiach, vidím ten jas istý,
ten istý plameň, v láske čistý!
záblesk srdca, prísľub úsvitu,
pohľad celý svet rozsvieti, keď si tu!

Nech táto láska kvitne, ako ruža,
moja drahá, ty pevná opora, múza!
Ach, viac než ruža, ohnivo červená,
ako táto vášeň, čo v nás, navždy je spojená.

Hudba a spev AI