Plameň Sviece Voskovej

Plameň Sviece Voskovej

Plameň, trblietavý sultán noci,
na tróne vosku, vláde plameň jasný,
je svetlom krehkej pomoci,
kriesi dotyk nežný krásny.

Srdce v tme, túži svetlo nájsť,
nádej skrýva plameň v hrudi.
Láska vráti pokoj, zmierni strasť,
v mysliach tká sny, žiaru budí.

Ach, opatrne kráčaj krajinou citu,
tam plamienok drieme, nežný skrytý,
kde krehkosť vládne z úkrytu,
čakajúc na dotyk, v plameni vrytý.

Jak vosk sa topí v plameni tichom,
tak duša krehká obetuje seba,
v oddanosti, jedným dychom,
jej žiara, dotkne sa neba.

Plamienok sviec, jas vernej oddanosti,
sľub pevný horí, milostné snenie,
tmu pretaví do sladkej radosti,
s ňou nádej v noci skrytá trpezlivé tlenie.

Keď vosk sa stratí v jeho zániku
a ticho hlboké zhltne všetok jas,
nech spomienka trvá, v malom kútiku,
jak nádej večná, v duši ukrytá v nás.