Rosa Citov

Rosa Citov

Tichá sonáta v hrudi znie,
skrytá, krehká, smelá.
Bez fanfár, len ona smie,
do srdca ti vniknúť žiarivá a vrelá.

Ako perly ranné, stvorené pre krásu,
na kvetoch snov sa trblietajú skvosty.
Tak láska, nežná, čistá, plná jasu,
otvára dvere do zabudnutých miestností.

Hlboký cit, ako prúd, horou sa valí,
vnútri sa zdvíha, spútaný, a mocný.
Duša, šťastná, v tichosti bez chváli,
že našla prístav, v búrke tak pomocný.

V tichých sľuboch, skala pevná tam,
istota skrytá, v slove zakliata.
V pohľade hlbokom, jak hviezdny chrám,
žiari nádej, zo zlata.

Tvoja náruč, útočisko vznešené,
mier hľadám, pred svetom skrytý.
Srdce v ňom tlčie, pokojné, zmenené,
čas sa tratí, v tichu preliaty.

Hudba a spev AI