Úlomky

Úlomky

V izbe svetlo sa stráca,
prebýva láska, nežné objatie.
Šepot v prítmí mesiaca,
v náručí snov, tiché zajatie.

Spomienky pavučinu tkajú,
na plátne duše, obrazy žiarivé.
Stretnutia dávne, v srdci dozrievajú,
ako víno staré, v ústach perlivé.

A predsa tam v tme, iskrička horí,
viera, že krása v bolesti prebýva.
Srdce sa s nádejou znovu ponorí,
do tmy, kde láska tajomstvá ukrýva.

Hlbšie klesám, bez strachu a bázne,
kde temnota hustá myseľ zahaľuje
a s každým krokom, rázne,
do neznáma dotyk môj smeruje.

V hĺbke tmy, ticho panuje,
hlas lásky tmu prelomí
Ozvena minulosti, v srdci pulzuje,
nová nádej v srdci zazvoní.