Tlakomer
Pevná obruč,
objíma moje predlaktie.
Manžeta sa nafukuje,
s vrčaním tichého motora,
stláča cievy.
Pulz mizne, pod ťarchou tlaku,
ticho,
pred búrkou údajov.
Čísla tancujú na displeji,
systola, diastola,
choreografia nemilosrdnej presnosti.
A ja,
vo väzení odmeraných hodnôt,
premýšľam,
či dokáže merať lásku?
Či zachytí ten tichý tlak,
vzrastajúci v hrudi,
keď myslím na teba?
Či odzrkadlí príliv a odliv,
tej živelnej vlny,
čo zaplavuje moju bytosť?
Nie.
Tlakomer mlčí o láske.
On meria len krv
a tá, ako sa zdá,
je vo svojich normách.
Láska, na rozdiel od tlaku,
sa nedá odmerať.
Láska sa musí cítiť.
Tlak mi při četbě stoupl, leč nebylo to láskou, nýbrž neposlušnosti dotčeného orgánu. Tlakoměru se děsím jak čert kříže...
05.08.2025 07:32:50 | karolinakarol
Krásná báseň, název mne překvapil, ale jak jsem četla, propadala jsem se do ní hloubš a hloubš a úplně si mne získala - skvěle jsi napsal, obdiv**
03.08.2025 13:20:27 | cappuccinogirl