Tlakomer
Pevná obruč,
objíma moje predlaktie.
Manžeta sa nafukuje,
s vrčaním tichého motora,
stláča cievy.
Pulz mizne, pod ťarchou tlaku,
ticho,
pred búrkou údajov.
Čísla tancujú na displeji,
systola, diastola,
choreografia nemilosrdnej presnosti.
A ja,
vo väzení odmeraných hodnôt,
premýšľam,
či dokáže merať lásku?
Či zachytí ten tichý tlak,
vzrastajúci v hrudi,
keď myslím na teba?
Či odzrkadlí príliv a odliv,
tej živelnej vlny,
čo zaplavuje moju bytosť?
Nie.
Tlakomer mlčí o láske.
On meria len krv
a tá, ako sa zdá,
je vo svojich normách.
Láska, na rozdiel od tlaku,
sa nedá odmerať.
Láska sa musí cítiť.
05.08.2025 07:32:50 karolinakarol
Tlak mi při četbě stoupl, leč nebylo to láskou, nýbrž neposlušnosti dotčeného orgánu. Tlakoměru se děsím jak čert kříže...
03.08.2025 13:20:27 cappuccinogirl
Krásná báseň, název mne překvapil, ale jak jsem četla, propadala jsem se do ní hloubš a hloubš a úplně si mne získala - skvěle jsi napsal, obdiv**