Dielo Večnosti

Dielo Večnosti

Na svahu zvončekov nežný kvet,
v slnku sa krásou rozlieva.
Tvoja tvár, láska, sladký med,
v dlaniach zvon srdca zaspieva.

Tvoj zrak, ako slnko v kvetoch žiari
hlboký pohľad, jasne brúsený.
Dotyk diamantu, v tvojej tvári
v kráľovnú ťa premení.

Zo šperku povstane skvost,
z klenotu vzíde nesmrteľný cieľ.
V ohni skúšky pretrvá večnosť,
tvoja podstata, lásky prvý diel.

Dotyk, nie je to len pokožky vnem,
ruky sa menia na plátna snenia.
V tichu sa rodí vrúcny sen,
svedectvo lásky ožiarenia.

Tvoj tep, jediný úder zvoní,
vesmírnu pieseň v sebe chová.
Odraz hviezd, tvárou sa skloní
a láska v srdci dozrieva.

Tvoj hlas, ako harfa v letnom vánku,
jemný, nežný, hlboko znejúci.
V ňom nájdem útočisko, v spánku
pokojom, nádejou pulzujúci.

Láska nie je len cit, horúci plameň,
čo v tebe prebýva, tichá sila.
V labyrinte dní, ty si môj prameň,
živá voda, čo láska stvorila.

Hudba a spev AI