V tichu noci srdce letí,
do diaľky, kde slovo svieti,
pod klenbou neba ho zbieram,
s tvojich úst, poslaný lásky telegram.
V melódii šepotu hviezd sa stráca,
pokojne plynie, nežne sa vracia.
Letí od teba, na vlnách nesený,
pre pútnika, znovu nájdený,
v čase a priestore sladko spieva,
počujem ho, silu mi vlieva,
nádej tichá v srdci znova žije
srdce počuť, veselo bije.
Preletím hory, doly, more,
tvoja tvár, žiari na obzore
svetlo, teplo, nežného úsmevu,
zbavuje ma strachu, odevu,
do ohňa túžby, padám rád,
pre život, pre nový lásky pohľad!
Zabúdam, na trápenie a pád,
na všetky bolesti, čo priniesol chlad.
Teraz len ty si, tvoja prítomnosť žije,
v každej bunke tela, bije,
v srdci rytme lásky nekonečnej,
sladkej a vrúcnej, snáď večnej!