Sľub

Sľub

V zátiší duší sľub silnie nám,
pavúk osudu spletá niť,
v tichu lesa, skrývaní tam,
chceli sme navždy spolu žiť.

V korunách stromov, slávik modrák
odvážil sa svoju pieseň hrať,
srdce mi vzplanulo, skôr, ako ten vták
chcel sa v korunách ukrývať.

V tom krásnom ráne, keď rosa svieti,
ako perly na pavučine túžob,
vymenili sme prstene, malé kvety
a sľúbili si lásku, večnú, až za hrob.

A vtedy, ó vtedy! Vesmír zatajil dych,
akoby chcel našu lásku popísať,
ako keby náš sľub, tichý, čistý v nich
chceli do kroniky večnosti zapísať.

Hviezdy len žiarili, ticho pozorovali,
ako sa spájajú dve duše v jedno telo,
strážcovia snov, na nás dohliadali,
sladké "navždy" už, len znelo.