Bozk zdĺhavý, tichý tok,
ku prameňu ústa vkladám.
Tvár v svetle, pomalý krok,
minulé stratené, stopy hľadám.
Bozk, prúdi ako rieka,
k srdcu, si cestu hravo razí.
Vášeň, búrlivá, kričí už zďaleka,
rozum zo srdcom sa zrazí.
A potom ticho, hlboké dotyky tká,
kde city spriada do siete.
Nový deň nadýchne sa zhlboka
a láska s láskou sa prepletie.
Vrátili sa sny, dávno pochované,
nádeje z popola povstali.
V objatí známom, tak veľmi želané,
slzy radosti mi tvár zmáčali.