POÉMA

Keď hviezda spadne z neba

kiežby si ty bola tá ktorá žiari.

Zahojíš srdca rany

a skrotíš bludy každého dňa.


Znova šepkajú nebeské klenby

posielajú vlnené oblaky mäkké,

nežne sa píšu všetky tie poémy

a budia mysly ďaleké.


Nebeské trúby ránom ma budia

slnečné polia iskria z neba,

ty šíriš ten voňavý peľ

môjho blaženého sna.


Rozsypané hviezdy iskria na nebi

každá z nich niekomu patriť chce.

To je tá pravá,

ktorá ti nádej za šťastím dá