POÉMA

Anotace: Pieseň ktorá sa zrodila v tichu noci. O hviezdach, láske a o tom že aj pád môže byť začiatkom svetla.

Keď hviezda spadne z neba

kiežby si ty bola tá ktorá žiari.

Zahojíš srdca rany

a skrotíš bludy každého dňa.

Znova šepkajú nebeské klenby

posielajú vlnené oblaky mäkké,

nežne sa píšu všetky tie poémy

a budia mysly ďaleké.

Nebeské trúby ránom ma budia

slnečné polia iskria z neba,

ty šíriš ten voňavý peľ

môjho blaženého sna.

Rozsypané hviezdy iskria na nebi

každá z nich niekomu patriť chce.

To je tá pravá,

ktorá ti nádej za šťastím dá