Anotace: V každom z nás občas zaiskrí búrka. Roztrhá ticho, premieša strach s túžbou, ale práve v nej sa rodí nové svetlo. Táto báseň je o chvíľach, keď nás vášeň aj obavy vedú k niekomu kto stojí za to.
S vreskom hromu v noci
búrka zaiskrí nebom.
Trhá oblaky temné
tajomným ohňom a čerňou.
Či to nebeské mátohy strašné,
sledujú moje mysly šialené?
Abo súdom vášne.... k tebe ma vodia,
a moje strachy vo mne sa dvoja.
Kým nebo oplakuje jazvy naše,
zase a znova šťastím sa hlásia,
kúzla leta a teplé dažde
donesú dáke nové prúdy.
Pusti nech sa sny s nádejou spoja
nech sa v nás túžba budí.
Kroky naše nech šlapú púte,
nové cesty čo šťastie hlásia.