Snehuliak

 

 

 

                      SNEHULIAK

 

 

 Celý deň nám sniežik padá, 

 z neba na zem tíško sadá.

 

 Všetko vôkol sa už belie, 

 každé dieťa von to berie.

 

 Všade počuť detský džavot, 

 sniežik biely je ten návod.

 

 Sánkujú sa, lyžujú, 

 zo zimy riadnej radujú.

 

 Ešte niečo tomu chýba, 

 v čom spočíva táto chyba ?

 

 Deti na to zaraz prídu, 

 keď sa všetky spolu zídu.

 

 Napriek týmto silným mrazom 

 snehuliaka kúzlia razom.

 

 Prvá guľa veliká, 

 zavoláme statika.

 

 Potom na ňu trochu menšia, 

 nakoniec tretia, ešte tenšia.

 

 A zo slamy spraviť vlasy, 

 ešte čosi chýba asi.

 

 Vytvarovať treba ruky, 

 bez očí však zo žitia muky.

 

 Nech sa môže na svet dívať, 

 no ako bude večer zívať ?

 

 Jasné, že mu treba ústa, 

 práce na ňom ešte spústa.

 

 Ešte mu sprav dlhý nos, 

 nech je z neho detí boss.

 

 A do ruky mu dať metlu, 

 nie čiernu, radšej svetlú.

 

 Šálik cez krk prehodiť, 

 nech nemusí marodiť.

 

 Stojí tu však smutne sám, 

 postaviť mu brata mám ?

 

 Vo dvojici veselšie, 

 chvíľky žitia svetlejšie.

 

 Snehuliaci radosť majú, 

 keď sa s deťmi pekne hrajú.

 

 Už sa všetci usmievajú, 

 aj si vedno zaspievajú.