Rýmy 23

Anotace: ...to za čím sa stále ženieme sme iba my sami aj keď navonok to moze vyzerat inak...

Krídla mám spálené vášnivou láskou,
oči som prykryla striebornou páskou.
Plakať nad sebou sa mi nedarí,
jak staré víno myseľ sa zakalí.

V mesačnom svetle vlci divo vyjú,
do tmy ma volajú,do skál kde žijú.
Horúci dych cítim,páli ma na perách,
už viem kam od teraz budem sa uberať.

Ako smrť chutnajú tie bozky vlčie,
roky som čakala,nemozem dlhšie.
Dozrela doba jak v poli klas,
už jasne počujem svoj pravý hlas.

Srdce mi tlčie v tom šialenom behu,
nikto viac nenájde po mne stopy v snehu.
Rýchlosť sa zvyšuje keď mierim k lesu,
domov už konečne nohy ma nesú.

Vo vnútri plná som sladkej melódie
a rosa nad ránom posledný hriech zmyje.
Až úsvit ukončí moj súboj s časom,
nikdy sa nevrátim odkiaľ odišla som.