Pohreb

Spálili naše telá
nad plameňom samoty a strachu.
Plamene nás olizujú
ako dychtivé jazyky
skúšajú nás a preverujú.

Zložili naše telá
do pahreby zabudnutia.
Zmeraveli sme v spánku,
naše oči znehybneli.
Skončili sme tu,
v ohnisku hriechov.

Všetko sa mení na niečo iné:
my sa zmeníme na dym,
sivý a čmudivý,
ktorý sa rozptýli medzi oblakmi.
(vždy som chcela lietať)
Zmeníme sa na tichý dych
a čierny popol.

Zmeníme sa na rozmazané tváre
a skomolené mená...

Každý skončí
na tej listine pozvaných,
bez mien,
oslovený len: "Ty tam!"
Každý má miesto za tým stolom
bez farby a tvaru...

(spálili naše telá. Sme naveky preč)