Ja a ja

Nie som vzorom,
nie som ideálna žena,
často chodím nenalíčená.
Smejem sa rada na sprostom vtipe
a dobre sa mi do ľudí rýpe.
Nie som svätica,
mám svoje fóry,
často sa okolo mňa berú všetci vnohy.
Chvíľu sa mračím, hneď sa zas smejem
a je málo čo, z čoho sa vynájsť neviem.
Nie som ideál,
nemám nohy Sklenaříkovej
a o svetovom miery nenapíšem esej.
Keď trápi ma hlad, kľudne sa najem,
na váhu nestávam, z tej sa len smejem.
Nie som kráska,
no do zrkadla sa ešte pozrieť môžem,
väčšinou vtedy keď farby z tváre mažem.
Nestáva sa to často, veď na čo aj?
Bez gebuzín na ksichte je to raj.
Nie som puritán,
žijem ako príde,
veď každá skúsenosť sa raz zíde.
Prežívam pokojne vo svete svojom
a možno sa ocitnem raz aj v tom tvojom.
Som proste taká
a s tým nič nespravíš,
hoc, ako sa vraví, sa aj na hlavu postavíš.
Žijem si jak žijem, tu na Zemi tejto
a každý v mojom okolí o mne vie to.
Nechaj ma tak, alebo skrátka ber,
no nie som hračka, nie som zver.
Zatiaľ sa lúčim,
už som toho bonzla dosť,
kľudne príď a buď môj hosť.
Možno ma spoznáš, možno prezradím ti viac,
no to by som povedala, chce už len čas...