v pavučine

Ako v pavučinách
Cítim sa omotaná
Vlastnými hriechmi,
Nedokonalosťou vlastného bytia,
Vieš, my sme už ako židia
Umierajúci v plyne;
I tu každá chvíľa plynie
Rýchlosťou možného žitia,
Vidia ( snáď)
I lastovičky,
Že som ako chrobáčik maličký
Zamotaný v osudnej pavučine.

A i tie pavúky,
Klamlivé, malé, veľké,
Číhajúce ešte v diaľke,
Aj tie..
Hm...
Tiež ma raz chytia.