Túžim zájsť k Wisle
pod brehy do hmly
vlastné ma slzy
podmyť nemohli
sám s ňou ukrytý
pred zrakom sveta
pritúliť ma
do vôd neodmieta
v rieke sa nahý
po krk ponorím
nech ohňom túžby
do tla nezhorím
zvlažím si pery
modré a od sĺz
chlad preniká mi
telom skrz naskrz
chvejúc sa od zimy
musím v nej zhasnúť
ak chcem čas
zbaviť sa pút
neprepásnuť
z krídel mi striasa noc
reťaz do štrku
zaspávam s bozkom pier
Wisly na krku
len ona až do dna
duše mi rozumie
(sama je hlboká)
čo mám v nej na dne
vie
...to je velká krása...a měkkou slovenštinou ještě umocněnější...opravdu jsem si to užila !!!
06.11.2008 12:22:00 | Lota