Túlam sa po svojej
krajine srdečnej
fatamorgánou je
v púšti nekonečnej
od smädu zahyniem
kam som sa zatáral?
ventily s dažďom sĺz
nafest pozatváral
urobiť ďalší krok
dopredu nemôžem
ani vpred ani vzad
púšť sám nepremôžem
nieto tu iných sŕdc
v piesku sa stratili
nie div
jej povesť je
horšia od Bastily
chýr o nej neslávny
bezo slov presvedčí
že ticho hrobové
v mori dún nelieči
radšej už mlčím
púšť pohltí každý zvuk
poď so mnou, chceš?
je tu oáza..
pšššt
nikomu
ani muk
...tak jsem se od Tvé krásné básně do myšlenek zamotala...toulat se pouští svého srdce, je možná nadějnější, díky oáze, ať už je jakákoliv...než spouští srdce, ale i tam je jistě naděje...díky, že je vždycky :-)
20.12.2008 13:22:00 | Lota