bezmyšienkovite
vrhám sa do neznámej
ríše
ľahostajne
vypočítavo
mi život osud píše
niekedy kostrbatým
inokedy úhľadným písmom
a ja sa v daždi na priecestí
zbytočne pýtam: čím som?
zajtrajšok neprináša
optimistické ráno
nádejí na úsmev
som sa vzdala už dávno
okno rozdeľuje dva
rozličné svety
a ja sa bojím
tej hroznej vety
NIE, nemám ťa rád.
krasna :),keby aj mne dazd prinasal tolko inspiracie,ale dneska som pisala ako o dusu,len nie takto dobre :(
07.03.2009 21:04:00 | Terulienka