Pod lampou v noci kráča strach,
na fotku tvoju padá prach.
Oči nemé skrýva tmavý plášť,
tvárou mu steká večný dážď.
Noc čo noc je na cestách,
keď necítim ťa na perách.
Do duše mu nik nevidí,
no túžbu každý závidí.
Tmou tu blúdi stále sám,
kým nedôjde mi ku dverám.
Tak príď a vtedy povedz mu,
že už nevpustíš ho nikdy dnu.