Nádejná

Neklamme si
nerozplynie sa ako aróma lacných žuvačiek,
a ešte dlho na pozadí cítiť jej chuť,
raniacu a chmúrnu,
nejde zabudunúť
a predhodiť nakusnutý život
smetiarom,
smútok sám,a jedine
v ňom
skončia stratené lásky a priateľstvá
udusené žitia kvárením
tupo bodavým,
ináč bezcenným
mrhaním dní pre šťastie
prekvytá úsmevom,
na skalkách nerastie
hnojené chabými úmyslami
osušte tváre,
zostávam s vami,
nádej.
A umieram s
vašimi želaniami
ako posledná.