spomienka čo ostáva

Nad čiernou zemou
Je čierna hmla
A tisíci osud
Čo tma prehltla
Povstal a sedí na lavičke
Medzi brezami
Čo plačú
Ako deti bez cumlíka

I smutná vŕba sa ticho kloní
Ku krvi vsiaknutej
Do koreňov jej hlbín

Žena čo milovala hrdinov
Stále miluje
a kupuje kvety
Spomienka ťažkých dní
Statočných krokov
ktoré ostávajú vtlačené
do kolísok kde ticho spia
/muži Odvahy i Zla/
A všetkého čo človek v sebe má-
- Otlačená do bieleho kríže

Stého?

"Len láska pretrvá..."

V Prahe na cintoríne
tam večnosť neplynie...