rozprášené mraky,
nad moje oblaky,
pršia mi do tváre..
kropia jak na kráľovom bále,
a tancujú tanec pre nesmelých..
vnímam tŕpkosť,
výsmech a poníženie,
nič viac ma neženie,
do predu.............
viac nič sa nedeje,
len mnou sa preženie,
smutok..
a zas..
vobec nič sa nestalo..nebojte sa..
len mávnem rukou..
ako vždy..
veď..............
doplácam na svoju dobrotu stále,
tak prečo nie aj teraz?
už neraz,
chcela som byť iná..
ale ja to neviem..
ako sa to robí?
prosím prepáčte..
ale,zase na mňa kropí-te..
už prosím dosť!!!!!!!!!!!!
mocť tak prejsť ten most,
ktorý pálite zápalkou vždy keď sa snažím..
nebránte mi kráčať..
tak moc chcem íííísť.
viem,
chcete ma zmáčať,
úplne utopiť..