Dovidenia

vždy som písala básne o tom čo cítim,
ako sa cítim a ako mi je,
kam by som chcela aby ma vietor raz zavial,
a písala som len uprimne..
prepáčte..

viem,
nie vždy moje básne boli veselé,
a tie čo boli,boli len pretvárkou,
že je mi fajn..
prepáčte..

lenže ja inak písať neviem..
veď,
dá sa v smutnom živote napísať radostná báseň?
skúšala som,ale nešlo to..
nie úprimne..
tak prepáčte..

a ja sa z dneškom z vami ľudia lúčim,
nebudem vám kaziť náladu
(svojími hlúpymi básňami)
bolo mi cťou byť tu a spoznať istých fajn ľudí..
(možno sa v mojích slovách aj spoznáte)
prepáčte..
a ďakujem..
lúčim sa..
možno trochu smutná
ale..?
hm..radšej nič..