Malá mestská diva

To je tá, čo je mláďa,
tá, čo kričí noc je ešte mladá.


To je tá, má všetko, sa jej to páči,
tá, čo skvelým umom z davu trčí.


To je tá, čo jej nič nechýba,
tá, čo mottom jej je: žiadna chyba.


To je tá, čo má vari sluhu,
tá, čo vlastní i dúhu.


To je tá, čo sa jej darí, má v sebe veselosť,
tá, čo všetko zvláda, vrie ňou nezastaviteľnosť.






To je tá, čo je sama,
tá, čo je malá smutná dáma.


To je tá, čo stále hľadá,
tá, čo pohladenie tak by rada.


To je tá, čo vie spievať,
tá, čo jej vnútro stesk vie často stmievať.


To je tá, čo vie rolu dobre hrať,
tá, čo samota ju núti dnu neveselo lkať.


To je tá, čo nemá bytosť, čo srdce jej by dala,
tá, čo bys’ s niekým zasmiala, a na ramä slzičky by kvapkala...





(...ľudia navonok tvárievajú sa jak dokonalé súsošia zo skál,
...no útroby plnieva toľko citu škár...)



Copyright © Juraj Hrom