v perinách času

toľko citov človek v sebe má,
koľko krát sa v sebe nepozná,
jak búrka či víchor v myšlienkách,
zaspávajú v perinách času.

a vstanú..
vstanú až príde nemý letmý úsmev,
aj mŕtve kvety zo zeme ožijú,
a s láskou na perách vstanú..

a budu opeť rásť,
až radosť pri dverách bude stáť,
a zaklope raz-zas..

klop klop klop.....

už?

vítaš ma
s novým dňom,
s ránom,
a ja mám znovu chuť,
podľahnuť svojím snom..