Medzi citom a vedomím

Utápam dni
v nočnom tichu vedomia,
kde skrytý je zmysel
-zranený...

Z hviezdnou oblohou
povstáva z podvedomia
a hojí rany ešte čiernejších dní...

Z tieňov duše padá dážď,
slz spaľujúcich nádej...
Čím tvorí mračien plášť
a v srdci búrku túžby
stratenej...