...v prasknutej bubline

...v chladnej,priesvitnej tme...
neverím že ešte stále sme

blízko nás uháňajú rýchliky
nevnínam primitívne pokryky

Totálne uzavretá v bubline
...ja viem čo je na vine
Iba tvoj hlas
ktorý zbližuje(rozdeľuje) nás
...chveje sa mi z neho každučký vlas

Nad nami preletí čierna vrana
a odrazu sa vznášam v mojej bubline
sama


Tvoje slová už nie sú ako med
a mäkké ako mach
Neohlásene a prirýchlo
ku mne prišiel strach

Naše ruky
sú už len dve samostatné dlane
Rýchlik prešiel našu lásku
KTO VEDEL že sa to stane?

Slza ľahkými krôčikmi
vyšla z môjho oka
tak prikruto ladne

...A o chvíľu na chladný betón spadne...

A za ňou letí jej sestra
ďaľšia a ďaľšia
a potom
starší brat

MAL SI MA VôBEC niekedy, aspoň jednu sekundu RÁD?