prebolievaš..

prievan prázdnych slov,
myšlienka čo nechce spať,
začína sa pohrávať,
z fantáziou dnešneho večera..

a čo bolo včera,
nech spáli mráz..

v krbe pár plamienkov,
na dotyk hrejú ma,
tak,
ako teplo z tvojích dlaní..

nemám ich,
už dávno hrejú inú,
na svitaní,
možno,
a snáĎ ani nie..
kto vie..

či spomenie,
si na mňa,
raz-snáĎ..

v živote vraví sa,
nekrič tak hlasno,
po búrke prichádza,
slnko a jasno..

a vždy to tak bolo,
tak nech je i dnes,
nech je to naveky,
a nech aj ty vieš,

že v srdci už tak nebolíš..