Nechcem aby hviezdy plakali,
keď s lúčením
pohladím ťa po tvári...
A s posledným bozkom
odídem...
Nechcem aby svetlo
tvojich očí zhaslo,
keď znova vyjde slnko
a ja tam nebudem...
Tam kde srdce šialené,
premieňa túžby telom stvorené...
Až všade chrlia plamene,
pocity nádeje sú spálené...
A ten plameň duše,
zničí vášňou zahalené...
Až všetko smutne je zničené,
všetko zlé vzdialené...
Ale nič nieje večné,
aj kvetina bez vody zvädne,
ako horiace city z tejto básne,
zapadnú do prachu
a všetko zhasne...
Hned bez váhania som dala za báseň ako celok ST, lebo je vážne krásna, len tam máš zopár gramatických chýb ktoré ma tam trochu rušili...ale inak super:-)
02.12.2009 18:10:00 | Mišiačik