Biele vločky sa pomaly znášali
v mdlom svetle lámp
v bezvetrí
inokedy bolo by to tíško
no vtedy bolo ich počuť
ich jemný dotyk
v mrazivom prítmí
štrngnutie ľadovej krásy
ničím nenapodobiteľnej
všade naokolo
bolo ticho a prázdno
a v istom okamihu
nebolo cítiť žiaden chlad
duša vystúpila zvnútra
spojila sa s okolitým svetom
a v tom krátkom okamihu
bola tiež vločkou
.
.
trblietavou
vznášajúcou sa
slobodnou
jedinečnou...
říkám si proč po slovensky.. ale úžasem nedýchám.. st, tak moc hezký večer pondělní, díky tobě mám..
04.01.2010 20:19:00 | zelená víla
krása ST.
04.01.2010 00:12:00 | Acham