Ilúzia

Dovoľte mi naplniť ten sen,
že raz na oblohu vyletím si len,
za spevu vtákov sadnem na oblak,
do rúk vezmem ďalekohľad a
vnímajúc pokorne ten výjav dejín Zeme,
nastavím zrkadlo samej sebe...
Striasť zo seba faloš, klamstvo, rany boľavé
a sústrediť sa iba na to úprimné.
Užívať si tú výšku nad Vami a
pustiť k sebe iba závany
skutočnej ľudskej človečiny, ktorá
neublíži, iba dobré činí.
Dovoľte mi poznamenať len, že keď sa
z tej exkurzie opäť vrátim sem,
aspoň o málo milšia k Vám byť chcem...