Ak...

Dobre viete, že sa nezmením
- tobôž nie pod niečím velením.
Ak chceli by ste ma meniť na silu,
odletím na vlastnú planétu,
možno zmením skupenstvo,
stanem sa živlom prírodným,
bez slova sa vyparím;
- azda sa budem cítiť užitočnejšie,
ako v ľudskom spoločenstve...

Ak by som bola vetrom, beztrestne
mohla by som potom
strapatiť Vaše vlasy roztopašne
- mnohí by si to asi
zrejme vôbec nevšímali.
Ak by som bola letný vánok,
Celkom tíško, nežne,
nevtieravo šepnem
(hoci mnohým znieť to bude smiešne),
že mám po krk hádok malicherných
-vzťahov pre ne veľa bolo zničených.

Ak by som bola hviezda,
mohla by som hravo predsa
presvedčiť v noci mesiac,
nech zasvieti pekne v splne a
poteší tak duše osamelé.
Nájde sa zopár z Vás, ktorí
túto snahu nebudú len ignorovať?

Ak by zo mňa stal sa dážď,
s intenzitou nebudem to preháňať.
Ovlažím len Vaše pery smädné
či sviežu jarnú trávu,
prihovorím sa slnku nežne,
nech pošteklí pehavé nošteky detské
a spoločne vykúzlime pre ich radosť dúhu ešte; - úchvatné je sledovať tie úsmevy šťastné.

Ak by som bola v búrke blesk,
dohodnem sa s hromom hneď,
aby po záblesku bol to riadny tresk.
Nech do srdca sa Vám NAVŽDY vryje, že
prejavovať treba hlavne kladné emócie,
tie kruté si aj trikrát premyslieť
- nedajú sa totiž vrátiť späť...