Utekáš

Utekáš...
neochvejne
niekedy rýchlo
inokedy ťa takmer nevidieť
no vždy
nepriamo úmerne
mojej rýchlosti...
zmýlila som sa
keď som mala pocit
že ťa spoznám...
ako dievčatko naivná...
no už zopár rokov taká nie som...

prekvapuješ ma
čoraz častejšie
väčšinou nie celkom milo
no zvykám si
k svojej spokojnosti
iba trocha vecí možno vziať späť
a ak sa to podarí
zostávaš v tieni...
... svojom vlastnom...

utekáš...
neochvejne
a sú okamihy
kedy sa bojím
pozrieť sa smerom
k tvojej cieľovej páske
nevidím ju
no tú svoju tam tuším
a len dúfam
že mi venuješ
ešte poriadny kúsok
seba samého...

a vieš prečo?

lebo si chcem zvyknúť
na vrásky
ktorými začínaš zdobiť moju tvár
keď nie sú od hnevu
nie sú až také zlé
na nadhľad
s akým nechám odísť autobus
veď nebol dnes posledný
onedlho príde ďalší
na poznanie
že sa rovnako príjemne usína
v kresle ako v posteli
a tá kniha nebude zajtra
menej zaujímavá

a tiež preto
lebo sa mi páči
čas od času
postaviť sa proti tebe
pozrieť sa ti do tváre
a povedať...

... možno iba na chvíľu
no prekročila som tvoj tieň...