Si

Si ako rytier
ktorý v ťažkej zbroji
do ktorej zliala sa ťarcha
mnohých bitiek
ide bojiskom

veľa rán
premenilo sa
v jazvy na tele
od únavy niekedy
ledva noha nohu minie
a víriaci sa prach sadá
na ošúchané topánky

možno sú aj okamihy
keď má strach
aj to sa rytierom stáva
no vždy idú do ďalšieho boja
s výrazom víťaza v tvári
lebo bojujú
za svojho kráľa
pre svojho otca
svoju lásku
seba
a veria vo víťazstvo

aj keď ho rana
z tyla nepriateľa
dostane na kolená
možno pomaly
no zdvihne sa
lebo pod drôtenou košeľou
s každým nádychom
s každým úderom srdca
rastie odhodlanie
že bude to on
kto nad hlavu zodvihne
zovretú víťaznú päsť

si ako rytier
ktorý v pevnej zbroji
do ktorej zliala sa sila
všetkých veriacich
ide bojiskom

a nad horizontom
vychádza slnko...