Anotace: ...
Srpy storočného večera
Z prítmia sa neodchádza
odbočkou pri kostole
Hranice defilujú
na pokraji zrenia
budúce zrútenie
sa nezadržateľne blíži
a bezcitné lupene
dávnovekých slnečníc
vzdorujú žiareniu
jadrového rána
stonožky na kľučke
zhrdzavených brán
vŕzgajú vo vetre
tisícov otázok
z hustnúceho včerajška
děvče STále ti jde nádherně psát:))O tebe liška nemusí se bát:))
09.04.2012 14:32:10 | Liška76
Ďakujem :).
Len už akosi neviem vo viazanom verší,myšlienky sa už neráčia skladať tak ako predtým a omnoho poddajnejšie sa nechajú spútať do voľného.
09.04.2012 15:38:21 | Terulienka