Schúlená v hmle

Pod beztvarou hmlou
Vlčica v tráve leží
Nedávno kráčala tmou
Ako ten čas veru beží

Z tmy na svetlo sa dostala
Tak očarená ním bola
Do sveta vytím volala
Len tak srdce otvoriť mohla

Svetlo zahalila hmla
Stratila sa, cesta zmizla
Chvíľu opatrne šla
Všetko živé zo strachu hrýzla

Teraz len pozerá okolo seba
Strachom sa celá chveje
Občas zavyje smerom do neba
Možno sa jej už aj Pán smeje

Schúlila sa medzi stromy
Asi na niečo čaká
Pre smútok nepočuje hromy
Ani pekne spievajúceho vtáka

Zatvára oči a radšej už mlčí
Ten strach z tmy a hmly je silný
Pod vetvičkami sa zmätene krčí
Kto je za neviditeľné rany vinný

Svetlu verila, nechala sa ním viesť
Veď zrazu bolo všetko také iné
Slzy šťastia jej mohli z očí tiecť
Všetky tie chvíle boli pekné a milé

Teraz je všetko preč, vlčica zavýja
Kráča sem a tam, pokoj v duši hľadá
Niekoľko mesiacov jej nádej patrila
Dnes bezmocná na tvrdú zem padá

Labkou stopu na tajné miesto odtlačí
S myšlienkou, že možno ju nájde
Že jej tak chýba už inak nenaznačí
Snáď to jej odmietnuté srdce zvládne