Smrad, prach, špina,
to cítim, keď prechádzam týmto
odporným plesnivým mestom.
Chce sa vám vracať, smiať sa, zabiť sa.
Vidíte ich šťastne kráčať ulicou,
nesú so sebou smrad svojich omylov
a myslíte si, že ste lepší ako oni,
ale nie ste,
ste tie isté hovná, čo z nich cítite
a ešte horšie, neviete sa nájsť, neviete nájsť ich
a ani vlastnú tašku v kaviarni.
Neviete kedy to skončí, neviete nič,
len to, že vracať sa vám už po stýkrát nechce,
a tak len kráčate a cítite ten pach ľudí a robí sa vám zle.