Anotace: ...keď dáš dolu okuliare a svet je zrazu...
Keď rozmazane
vidíš
svet.
A ten zdá sa
krajším,
jemnejším,
ba lepším
ako je.
A otvára ti svoju náruč.
Teší sa z tvojho bytia.
Volá, nabáda ťa.
Zmeniť svoj život.
Vyjsť mu v ústrety.
Sladkosťou a nádherou
pozýva ťa žiť.
Ukazuje tú krásu,
ktorú skrýval.
Vtedy.
Ako milenec zdá sa ti tvoj svet.
No po úžasnej noci
prichádza ráno.
Keď sa zobúdzaš.
V cudzej posteli.
A svoju nahotu skrývaš
pod perinu,
ktorá ešte stále vonia
vzrušením.
Berieš si okuliare
a zrazu
celý svet
sa vrátil tam,
kde celý čas bol.
Již jsem to tu psala, prosím, snad mohu zopakovat : Krása a láska jsou světlem zdroje, což je jasně vidět, když si realitu neošklivíme a naše mysl je čistá.
Neboj se snít, milá Sofie, i tehdy, když si berieš okuliare :-) Hledej krásu v opravdovosti, ve skutečnosti, jaká je. A pokud ji nenacházíš v bezprostředním okolí, vydej se po Cestě dál... hledej pak v sobě... věřím, že právě Ty ji najdeš! :-)
13.07.2016 19:43:28 | Helen Zaurak